Komplexné riešenie mobiliáru začleneného v rekonštrukcií funkcionalistickej pamiatky.
Trenčianske Teplice- Machnáč- Jaromír Krejcar- 1932
Funkcionalistický design a architektúra sú dodnes spomedzi avantgardných smerov stále obdivované za svoje progresívne technologické a myšlienkové riešenia. Svoj vplyv nepopierateľne vniesli nie len do dnešnej estetiky, ale aj do spôsobu premýšľania. Je nemálo architektonických národných kultúrnych pamiatok, ktoré doposiaľ zostali nepovšimnuté a čas si na nich vyberá svoju daň. Nie je tomu inak ani pri Liečebnom dome Machnáč v Trenčianskych Tepliciach postavenom v roku 1932 . V dnešnej dobe z dôvodu nevyhovujúcich pôvodných funkcií a štandardov, je nový zásah nevyhnutný.
Pri riešení tohoto projektu je pre mňa podstatné umocniť tvorbu designéra, pretože popri architektovi je pri premene tejto budovy nesmierne dôležitý. Prvky tvoriace celok interiéru, ale aj samotné solitérne kusy vybavenia podliehali za posledných 90 rokov plnej rade inovačných procesov a stali sa tak v ponímaní dnešnej spoločnosti zastaranými, nedostatočnými a dokonca nepoužiteľnými. Budova si pri tom sama prešla radom úprav, pri ktorých bolo jej vybavenie
a celkovo interiér prispôsobený dobovému štandardu. Pokiaľ teda máme prihliadnuť na to, či má byť funkcia budovy prínosná pre jej návštevníkov, musí tomu zodpovedať aj jej vybavenosť.
O záchranu budovy momentálne bojuje nezisková organizácia Spoločnosť Jaromíra Krejcara. Tá počíta vo svojom vypracovanom projekte s takzvanou ideálnou historickou obnovou, ktorá priamo komunikuje s momentálnym postojom pamiatkového úradu. Ten je v tomto smere konzervatívny. Zároveň takýto postoj napomáha väčšej pravdepodobnosti možnej realizácie ich projektu, i keď projekt sám už budovu posúva funkčne trochu inam a necháva v budove vzniknúť z časti kultúrne a výskumné priestory. Je však správne v takomto momente potupovať striktne tak, aby bolo formálne zachované skoro všetko tak ako bolo? Stotožnil by sa s tým samotný Jaromír Krejcar?
Historické pramene a myšlienkové formulácie doby, či už od Karla Teigeho, Le Corbusiera alebo samotného Krejcara, môžu v tomto smere napovedať a poskytnúť návod na to, ako objekt adaptovať dnešným potrebám a štandardom a kam presne sa v tomto smere uberať.
Taktiež návrhová časť práce sprevádzaná architektonickým návrhom otvorí dvere častejšej diskusii na poli hranice modernej architektúry a designu a zároveň pomôže rozšíriť riešený záber práce a možnosť lepšie zodpovedať otázky smerujúce na odkaz budovy a na jej možnú budúcnosť.

MgA. Pavlína Fialková- Diplomová práca- Umprum 2021​​​​​​​
Back to Top